Po fašiangovom období plnom radosti a zábavy sme vstúpili do pôstneho obdobia, ktoré predchádza práve Veľkú noc. Na popolcovú stredu nám bol udelený popolec, čím sme si uvedomovali svoju pominuteľnosť a krehkosť. Cez toto obdobie napriek jeho kajúcnosti sme boli povzbudení aj významnou slávnosť zvestovania Pána (25. marca) presne deväť mesiacov od Vianoc. Tu sme si pripomenuli počiatok našej spásy skrze Máriíno „fiat“.

Tesne pred Veľkou nocou sme v Dome RAFAEL zahalili kríže, aby sme spozorovali, že niečo sa ide diať s Krížom (symbolom kresťanstva) a Pán sa nám akoby skryl (Jn 8,59). Palmovou nedeľou sme vstúpili do Svätého týždňa. V tento deň sme slávili slávny vstup do Jeruzalema, spoločne sme čítali pašie a nasledujúcu stredu sme boli už svedkami ako Judáš sa chystá zradiť Krista pri poslednej večeri.

Klienti a pacienti Domu RAFAEL zo všetkých oddelení boli pozvaní na krížovú cestu na Veľký piatok o jedenástej hodine, aby spoločne rozjímali nad Pánovým umučením a uctili si v tento deň sv. Kríž. Z pastoračných a prevádzkových dôvodov sme nemohli sláviť v našom Dome Veľkonočnú vigíliu a sv. omšu z Veľkonočnej nedele, ale práve na Veľkonočný pondelok (vo veľkonočnej oktáve), sme oslávili Pánovo zmŕtvychvstanie – zmysel našej viery a nášho života. Kaplnka sa zaodela do bielej a zlatej farby, bola ozdobená kvetmi, symbolom paškálu, pridaním sviec i sochou zmŕtvychvstalého. Tento pohľad hneď vzbudil slávnostnú atmosféru plnú radosti. Na záver sv. omše sme sa klientami a pacientami pozdravili známym a ľudovým pozdravom: „Christos voskrese!“ s odpoveďou „Voistinu voskrese“. („Kristus vstal z mŕtvych!“, na čo druhá strana odpovedá: „Naozaj vstal z mŕtvych“) Aleluja.

Veľkonočná radosť nekončí a budeme ju sláviť až 50 dní. Vyvrcholí slávnosťou Zoslania Ducha Svätého.